Textový prepis relácie Plná poľná zo 14. februára 2009


Dnešný magazín pre vojakov a nevojakov venujeme spomienke na zosnulého vojnového veterána generálmajora Antona PETRÁKA, povieme vám ako sa NATO dostalo až do Rožňavy a v pozvánke na film sa dozviete ako sa varia dejiny.
dátum: 14.02.2009 čas: 10:07 min. veľkosť: 4.63 MB prehrať záznam

"Dnešný magazín pre vojakov a nevojakov venujeme spomienke na zosnulého vojnového veterána generálmajora Antona PETRÁKA, povieme vám ako sa NATO dostalo až do Rožňavy a v pozvánke na film sa dozviete ako sa varia dejiny. Pohodu pri rádiách vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"Vo veku nedožitých 97 rokov nás opustil vojnový veterán západného odboja generálmajor vo výslužbe Anton PETRÁK. Spomína si na neho plukovník Milan PÍKA."

 

M. PÍKA:

"Ja ľutujem len to, že som generála PETRÁKA nepoznal skorej. Nepoznal som ho vo Veľkej Británii, kde sme teda nakoniec v tejto (...) boli spolu po celú doby vojny, pretože on slúžil teda v Československej armáde a ja teda v zložkách Britského kráľovského letectve. Nestretali sme sa, nestretli sme sa ani po návrate do republiky, nestretli sme sa ani potom čo som našiel ten druhý domov a azyl v Bratislave. Potkla sem ho až po novembri '89. Strašne som si ho vážil ako staršieho brata s mnohými skúsenosťami, ktoré som ja nemal, s utrpením, ktoré on musel priniesť a ja sem ich byl vyvarovaný. Moc ľutujem a strašne, strašne mrzí, že už dneska neni medzi náma. Bol to symbol takovej dobrej viery, v budúcnosť dobrej viery, ve spravedlnosť a škoda, že musel odísť."

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"Rovnakým hrdinom ako bol generál Anton PETRÁK bol aj príslušník Československých légií, významný predstaviteľ protifašistického odboja generál Heliodor PÍKA. Napriek tomu bol po vojne krivo obvinený, vo vykonštruovanom procese odsúdený a následne popravený. Zhodou náhod sa podobnému osudu vyhol jeho syn Milan. Odvahu a statočnosť oboch PÍKOVCOV ocenila ministerka obrany Českej republiky Vlasta PARKANOVÁ, ktorá im udelila vysoké rezortné vyznamenania. Plukovníkovi vo výslužbe Milanovi PÍKOVI ich v Bratislave odovzdal námestník ministerky obrany František PADĚLEK."

 

NATO A MY, MY A NATO

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"Prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Rožňave je vysoko špecializovanou jednotkou našej armády. Aj preto boli chemici vyčlenený pre potreby Severoatlantickej aliancie. Povedal Bernardovi ROŠTECKÉMU veliteľ podplukovník Stanislav ŠTECÁK."

 

S. ŠTECÁK:

"Tento náš prápor je jediným v rámci Ozbrojených síl Slovenskej republiky a našou hlavnou úlohou je vyčleňovať jednotky práporu do síl vysokej a nižšej pripravenosti jednotiek NATO a v neposlednej miere aj zabezpečenie úloh radiačnej, chemickej a biologickej ochrany na vlastnom teritóriu, to znamená na území Slovenska."

 

B. ROŠTECKÝ, redaktor:

"Čo vás čaká v tomto výcvikovom roku, ja viem, že aj ten minulý rok bol náročný?"

 

S. ŠTECÁK:

"Áno minulý rok bol náročný, my sme plnili rad úloh aj vo výcvikovom priestore na Lešti. Tento rok je výcvik v značnej miere obmedzený skrz finanční prostriedky, takže cvičiť sa bude hlavne na posádkových výcvikových priestoroch. A čo nás čaká v tomto roku? Predovšetkým zabezpečenie vyčlenenia časti síl našich jednotiek čaty radiačného, chemického a biologického prieskumu a analytickej a informačnej skupiny do bojovej skupiny. Je to vlastne skupina, ktorú staviame spolu s Českou republikou. Čo sa týka ďalších úloh, je to takisto výcvik s toxickými chemickými látkami, ostrými, vo výcvikovom centre v Zemianskych Kostoľanoch. Ešte neposledná úloha, zabezpečenia rotácie do misie UNFICYP, čiže na Cyprus v mesiaci september, kde naše jednotky dopĺňajú túto misiu."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Naskytá sa otázka, máte dostatok odborne pripravených vojakov, ktorí to sú schopní plniť, ako je to s personálom u vás v prápore?"

 

S. ŠTECÁK:

"Základný personál, ktorý riadi tento výcvik, hlavne čo sa týka výcviku s ostrými toxickými látkami, teda s toxickými chemickými látkami, ten máme zabezpečený vyškolenými pracovníkmi, ktorí prešli aj skúškami cez Vojenský ústav hygieny epidemiológie. S tým problém nie je. Problém je so špecialistami na nižších pozíciách poddôstojníkov a mužstva, kde sme stáli pred úlohou, že z nich musíme najprv tých chemikov spraviť a až potom, keď z nich tých chemikov spravíme, očakávať toto plnenie úloh tak jak sme ich pred nich postavili."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Čo sa týka modernizácie, potrebujete aj modernú techniku, vybavenie?"

 

S. ŠTECÁK:

"No to je naša lepšia stránka, pretože čo sa týka modernizácie rad novej techniky k nám došiel. Naposledy sme si prevzali moderné identifikačné chemické laboratórium a rýchle zásahové vozidlo pre odberový tím moderného laboratória. Na týchto dvoch vozidlách sa očakáva, že v mesiacoch február a marec budeme robiť vojskové skúšky a keď tie vozidlá prejdú potom budú plne vo využití Ozbrojených síl Slovenskej republiky."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Pán veliteľ je prápor pripravený aj na pomoc civilnej verejnosti v prípade keby sa niečo stalo, nejaká krízová situácia, katastrofa možno?"

 

S. ŠTECÁK:

"Sme pripravení riešiť havárie chemických závodov v blízkom okolí alebo kdekoľvek na teritóriu Slovenskej republiky. Veď by to nebolo prvýkrát, už sme zasahovali v Detoxe, keď horel Detox. Podľa nariadenia by sme mohli zasiahnuť s tými vozidlami, ktoré som predtým spomínal, hocikde na území Slovenska a zistiť o čo konkrétne ide."

 

STANE SA

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"Aj vďaka podpore Leteckej základne generála Ambruša v Prešove príde už 19. februára do kín výnimočný dokumentárny film s názvom Ako sa varia dejiny. Hrdinami filmu sú vojenskí kuchári z rôznych kútov Európy, obyčajní muži a ženy v zásterách na uniforme, ktorých úlohou je kŕmiť armádu. Na prvý pohľad je ich funkcia menej dôležitá ako funkcia veliteľov tankových brigád, leteckých zväzov, či výsadkových oddielov. Práve od nich a od ich poľných kuchýň však závisí úspešnosť ozbrojených žalúdkov vojakov. Bez kuchárov stráca armáda svoju silu a teda aj zmysel. Vojenskí kuchári vždy ovplyvňovali náladu a výkon vojakov a svojimi vareškami tak mohli vplývať na celé dejiny ľudstva. Celý film je postavený na receptoch kuchárov od 2. svetovej vojny až po vojnu v Čečensku, od Francúzska cez Balkán až po Rusko. My vám v tejto chvíli prinášame ukážku úžasného filmového dokumentu Petra KEREKEŠA."

 

Moderátor:

"Ako sa Varia dejiny, príbehy vojenských kuchárov. Šašlík Nikolaja Vasiljeviča LOGONOVA, ruského kuchára v čečenskej vojne."

 

N. V. LOGONOV:

"Ako som sa teda dostal do Čečenska? V '93. som nastúpil na vojenčinu. Pridelili ma do školy pre kuchárov. V podstate som sa potešil, pretože v armáde čím si bližšie k jedlu, k hrncu, tým lepšie. V '94. roku nás poslali do Čečenska. Ilúzie? Ak sme aj nejaké mali no hneď sme ich stratili. Zrazu sa zistilo, že zo zásob zmizli všetky konzervy. Vypravili celý transport s mladými vojakmi a na jedenie zostal tak akurát cukor, instantná kaša a masť. Všetko ostatné šlohli ešte v Moskve. Dorazili sme na miesto, prišli mazáci a všetko nám vzali. Masť a cukor vymenili za vodku a ožrali sa. Ostala iba tá instantná kaša. Čo sa dá robiť? A ktosi tam zastrelil kravu a priniesol nám ju do kuchyne. Pribehol nejaký dedko, Čečen, kričal, nadával, sťažoval sa veliteľovi. A veliteľ ho poslal do kelu. Komu sa ten dedko pôjde sťažovať, akej vláde, ich vláda je v lese, tam sedia partizáni, iba ak tam. Dovtedy bol pokoj, ale od tej noci začali najprv ostreľovať štáb, potom našu základňu zbombardovali raketami. V Moskve sa rozhodli, že nám pošlú posily. Dovalil sa kopec ľudí a opäť bez ničoho, ani konzervy, nič, iba kaša. Odznova tá istá história. Čo sa dá robiť? Šašlik pre rotu ruských vojakov. Jedna menšia krava, 10 litrov červeného vína, 10 litrov hroznovej šťavy, 12 kíl paradajok, 7 deka červenej papriky a štipka soli. Ako sa varia dejiny, dokumentárny film o vojenských kuchároch. Viac na www.radiofm.sk."

 

P. BIHÁRIOVÁ:

"A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Ala KOVÁČOVÁ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."


Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu